Dopad slnečných lúčov
Slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník v deň rovnodenností (21.3. a 23.9.)
Slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Raka v deň letného slnovratu (21.6.)
Slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca v deň zimného slnovratu (21.12.)
- Pod akým uhlom dopadajú slnečné lúče na SR (47°s.š.) v deň
- rovnodenností
Slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník v deň rovnodennost, čiže pod 90° uhlom
Takže 90°-47°= 43°
Slnečné lúče dopadajú v deň rovnodenností na SR pod uhlom 43°
- letného slnovratu
Slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Raka (23°30's.š.) v deň letného slnovratu, čiže pod 90° uhlom
Rozdiel šírok: 47°-23°30'=23°30'
Takže 90°-23°30'= 66°30'
Slnečné lúče dopadajú v deň letného slnovratu na SR pod uhlom 66°30'
- zimného slnovratu
Slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca (23°30'j.š.) v deň zimného slnovratu, čiže pod 90° uhlom
Sú na rôznych pologuliach SR na S a obratník na J pologuli tak počítame súčet
Súčet sírok: 47°+23°30'=70°30'
Takže 90°- 70°30'= 19°30'
Slnečné lúče dopadajú v deň zimného slnovratu na SR pod uhlom 19°30'
Ročné obdobia
-
Striedanie ročných období zapríčiňuje sklon zemskej osi.
-
Zemská os nie je kolmá na obežnú dráhu Zeme okolo Slnka, je k obežnej dráhe naklonená.
-
Na pologuli, ktorá je naklonená k Slnku, nastáva leto – teplejšie a dlhšie dni.
-
Na pologuli, ktorá je odklonená od Slnka, nastáva zima – chladnejšie a kratšie dni.
-
V júni až v septembri je k Slnku priklonená severná pologuľa – vládne leto, na južnej pologuli, ktorá je od Slnka odvrátená, je zima.
-
V decembri až v marci je k Slnku priklonená južná pologuľa – je na nej leto a na severnej pologuli, ktorá je od Slnka odklonená vládne zima.
-
Keď sú južná aj severná pologuľa približne rovnako naklonené k Slnku, nastáva prechodné obdobie medzi letom a zimou, ktoré nazývame jar a jeseň.
