Zem ako vesmírne teleso - základ

  • TVAR:

Kardioid = nepravidelný, hruškovitý, ktorý tým, že rotuje vytvára spolu s atmosférou a hydrosférou dojem, že má tvar približnej gule.

Geoid = má viac rozmerov, ale za povrch sa považuje hladina svetového oceánu. Najlepšie vystihuje tvar Zeme

Rotačný elipsoid (Sféroid) = zjednodušený geoid. Má dva rozmery - horizontálny polomer je 6 378km a vertikálny polomer je 6 357km

Referenčná guľa (podoba s referenčným elipsoidom) = Polomer 6 371km. (glóbus)

 

 

  • VESMÍR:

Zem je súčasťou Slnečnej sústavy

Slnečná sústava je súčasť Mliečnej cesty - galaxie

Slnko - zložené z H a He. Vznikajú tu termojadrové reakcie = svetlo.

Hviezdy blikajú

Venuša - prvá "hvieda" na nočnej oblohe. Nebliká ale svieti.

Súhvezdia sú zoskúpenia hviezd.

Zo súhvezdí vznikajú galaxie

Asteroid  sa po dopade na Zem volá meteorid.

V našej slnečnej sústave máme 8 planét: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.

Planéty poznáme:

  1. Terestriálne - zemského typu. Pevné planéty a sú to prvé 4.
  2. Joviálne - plynné planéty, v ich jadre sú kryštáliky. Sú to posledné 4

Medzi terestriálnymi a joviólnymi planétami sa nachádza pásmo meteoritov.

Čierna diera - jej hustota je nekonečná, nič nemôže uniknúť jej grafitácií. Je to oblasť vesmíru z ktorej nič neunikne. Každá častica, ktorá sa dostane do jej gravitačného poľa bude pohltená. Pohlcuje i slnečné ba dokonca aj vlastné svetlo a preto je čierna.

 

  • POJMY:

Ekliptika - je to kružnica na oblohe, po ktorej sa zdanlivo pohybuje Slnko počas roka medzi ostatnými objektami na oblohe.

Rovina ekliptiky - zviera so Zemskou osou uhol 66°05'. Je rovina, v ktorej obieha Zem okolo Slnka.

Doba obehu Zeme okolo Slnka - 365 dní, 5 hodín, 48 minút 45,7 sekundy a nazýva sa tropický rok/každý 4. rok je priestupný a tvrá 366 dní.

Slnko je od Zeme vzdialené 33 000 svetelných rokov.

Prihélium (príslnie) - Zem je najbližšie k Slnku - 4.1., priklonená je južná pologuľa

Afélium (odslnie) - Zem je najďalej od Slnka - 2.7., priklonená je severná pologuľa.

Jarná rovnodennosť - 21.3.

Letný slnovrat - 21.6.

Jesenná rovnodennosť - 23.9.

Zimný slnovrat - 21.12.

Orbita - dráha po ktorej obieha Zem Slnko. Zem sa pohybuje proti smeru hodinových ručičiek.

Svetový rovník je predĺžená rovina Zemského rovníka. Ekliptika s rovníkom zviera uhol 23°05'

Svetelný deň - jednotka dĺžky, ktorá je definovaná ako vzdialenosť, ktorú prejde svetlo v absolútnom vákú za jeden celý deň

Svetelný rok - Je vzdialenosť vo vákú, ktorú prejde svetlo za jeden tropický rok

Hviezdny deň - čas, za ktorý sa Zem otočí okolo vlastnej osi - 23 hodín, 56 minút a 4 sekundy

Pravý slnečný deň - čas ktorý uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi vyvrcholeniami Slnka na tom istom poludníku.

Stredný slnečný deň - trvá presne 24 hodín, je základom občianskej časomiery.

Miestny čas - každé miesto, ktoré leží na tom istom poludníku ma v tom istom okamihu rovnaký miestny čas

Pásmový čas - je to miestny čas poludníka, ktorý prechádza stredom časového pásma

Svetový čas - strený slnečný čas nultého poludníka, ktorý prechádza hvezdárňou v Greenwichi

Dátumová hranica - miesto, kde deň konči a aj žačína, tvorí ju 180° poludník

Zo <-- zo Z pologule na V - pridať deň (Z USA do Číny)

Zo --> z V pologule na Z - odobrať deň (Z Číny do USA)

Pričom za západnú pologuľu sa považuje časť Zeme od 0° poludníka (Greenwich) na západ, čiže z.d. a za východnú pologuľu sa zasa považuje časť Zeme od 0°poludníka na východ, čižš v.d.

 

 

Obeh Zeme okolo Slnka:

  • Zem obieha okolo Slnka po svojej obežnej dráhe, ktorá má tvar elipsy.

  • Jeden obeh Zeme okolo Slnka trvá zaokrúhlene jeden rok - 365 dní a 6 hodín.

  • Tri roky nasledujúce po sebe majú 365 dní a štvrtý rok – priestupný má 366 dní.

  • Elipsovitá dráha, po ktorej Zem obieha okolo Slnka spôsobuje, že Zem nie je vždy rovnako vzdialená od Slnka,

  • Zem je najbližšie k Slnku začiatkom januára a najviac vzdialená je začiatkom júla.

     

     

    Zem a zemská os:

     

  • Os Zeme je myslená priamka, ktorá vedie cez sever a juh Zeme.

  • Miesta, kde myslená priamka pretína povrch Zeme, nazývame severný a južný pól.

  • Zemská os smeruje vždy k hviezde Polárke, podľa nej môžeme určiť sever.

  • Zem sa otočí okolo svojej osi za 24 hodín, teda za jeden deň a jednu noc.

  • Zem rotuje okolo vlastnej osi smerom od západu na východ. (v protismere hodinových ručičiek).

  • Rotácia okolo vlastnej osi spôsobuje, že je Zem otočená k Slnku vždy inou stranou.

  • Rotácia Zeme okolo vlastnej osi spôsobuje striedanie dňa a noci,

  • počas rotácie na strane, ktorá je ožiarená Slnkom je deň, na opačnej strane – odvrátenej od Slnka je noc,

  • východ Slnka nastáva v tej časti Zeme, ktorá sa práve otáča k Slnku,

  • západ Slnka nastáva v tej časti Zeme, ktorá sa práve odvracia od Slnka, zdá sa nám, že sa Slnko ponára za horizont.